V poslednej dobe najmä banky propagujú investície do spoločensky zodpovedných firiem a firiem, ktoré sú zamerané na obnoviteľné zdroje. Na otázky k tejto téme odpovedal náš kolega Tomáš Vranka pre aktuality.sk
Považujete investície do týchto oblastí za úplne najvhodnejšie?
Začnite investovať ešte dnes alebo vyskúšajte demo zdarma
OTVORIŤ OBCHODNÝ ÚČET VYSKÚŠAŤ DEMO Stiahnuť mobilnú aplikáciu Stiahnuť mobilnú aplikáciuAsi sa zhodneme na tom, že obnoviteľné zdroje sú budúcnosť, minimálne u nás v EÚ, prípadne v USA. Neviem si úplne predstaviť, že by sme sa vrátili v budúcnosti vo veľkom niekedy k špinavším zdrojom energie, ako napríklad k uhliu a podobne. Problémom je však to, že hlavne Európa sa do obnoviteľných zdrojov pustila veľmi rýchlo bez nejakej alternatívy, ktorá by dokázala vykryť výpadky veternej či solárnej energie + sú oveľa drahšie, ako staršie a špinavšie zdroje energie. Práve preto by som sa nečudoval, keby ten aktuálny boom mierne poľavil a keby si Európa uvedomila, že bude prechod na obnoviteľné zdroje tak, aby boli stabilné, beh na dlhšiu trať. Ak by sa to stalo, a vlády by mierne utlmili svoju propagáciu a zameranie na tieto zdroje (možno sa to už pomaly deje, viď nedávne debaty o zaradení plynu a jadrovej energetiky na zoznam zelených energií EÚ), tak by mohol mierne opadnúť aj záujem o firmy z oblasti zelenej energetiky. Je to ale také varenie z vody, veľa bude závisieť od celkovej situácie a nálady v spoločnosti a samozrejme aj od iniciatív vlád v tejto oblasti. Napríklad v EÚ teraz máme od dvoch najsilnejších členov a dva odlišné pohľady na túto tému – Nemecko s odklonom od jadra a prechodom na obnoviteľné zdroje a Francúzsko, ktoré považuje jadro za kľúčové. Názor teda nie je jednotný ani v EÚ, takže je naozaj veľmi ťažké predpovedať, ako táto dekáda z tohto pohľadu dopadne.
V čom považujete za najväčšie riziká v týchto biznisoch spoločností?
V prvom rade by som rozdelil tú otázku na dve časti. Je totiž rozdiel, ak je firma zameraná na obnoviteľné zdroje a druhá vec je, ak je firma spoločensky zodpovedná a má vysoké ESG skóre.
Prvým typom spoločnosti môžu byť rôzne mladé progresívne energetické firmy, ktoré budú ale veľakrát stratové, alebo s nízkymi ziskami, lebo budú zadlžené (obzvlášť teraz, keď sa svet chystá na zvyšovanie úrokových sadzieb, čo predraží splácanie dlhu) a budú veľa investovať. Pri nich investor naozaj nevie, či do budúcna začnú zarábať, alebo sa po čase tolerovania horších výsledkov investori od nich neodvrátia a tým pádom neskolabujú ich akcie. Ďalším problémom v tomto segmente môže byť to, že vlády môžu teoreticky prísť s nejakými konkrétnymi dotáciami, ktoré všeobecne pokrivujú trhové prostredie a ktoré môžu určite spoločnosti znevýhodniť. Teraz jeden čisto teoretický príklad - ak máme dve firmy, jedna investuje veľa do vývoja solárnych panelov a druhá do vodíkových technológií a potom príde vláda s podporou napríklad vodíku a označí ho za strategický zdrj, tak logicky bude prvá firma zo dňa na deň znevýhodnená, čo môže byť pre investora tiež riziko.
Druhý typ firmy sú práve spoločensky zodpovedné firmy, tam ale už môžeme zaradiť aj spoločnosti z rôznych sektorov. Na popredných priečkach z hľadiska ESG skóre sa dlhodobo umiestňujú skoro výlučne technologické spoločnosti – Microsoft, Alphabet, atď. Tie veľakrát majú dostatok peňazí na to, aby postupne investovali do celkovej ESG politiky – prechádzajú na obnoviteľné zdroje, recyklované materiály na výrobu produktov a podobne. To im dáva jednak výhodu z hľadiska PR a jednak výhodu aj do budúcna, kedy by som sa nečudoval, ak by firmy s nízkym ESG skóre boli nejakým spôsobom znevýhodňované, pokutované, alebo naopak, zelené firmy by boli napríklad daňovo zvýhodnené, prípadne existuje podľa mňa aj šanca, že sa v budúcnosti upravia podmienky zaraďovania do indexov tak, že firmy budú musieť jednoducho určité skóre dosiahnuť, aby v indexe mohli byť. Existuje samozrejme aj finančný motív, uviedol by som napríklad Apple. Ten sa snaží, aby bol do určitého roku celý jeho výrobný a dodávateľský reťazec uhlíkovo neutrálny, čo bude určite drahé, avšak pod argumentom ekológie firma prestala pribaľovať už dávnejšie slúchadlá a nabíjacie adaptéry k iPhoneom. Firma ušetrí a ešte to môže predať aj z hľadiska PR, geniálne. Pri týchto firmách to vidím určite pozitívnejšie, ako pri tej prvej skupine. Na trh prichádza a bude najbližšie roky a dekády prichádzať aj veľa mladých investorov, ktorí sledujú, ako firmy v tejto oblasti fungujú (v praxi sa s tým stretávame aj my, veľa ľudí chce byť zelených v rámci možností, investovanie, elektro autá, zelená elektrina od dodávateľov a podobne, práve preto aj banky propagujú takéto fondy, ľudia chcú mať pocit, že sú lepší) a môže to byť teda pre spoločnosti konkurenčná výhoda. Tu by som nejaké riziká plynúce zo zamerania na ESG, na rozdiel od prvého typu spoločnosti, nevidel.
Myslíte si, že v konečnom dôsledku nebudú tieto spoločnosti dlhodobo ziskové? A prečo?
Toto bude tiež závisieť prípad od prípadu. Ak bude hlavným motívom firmy hlásanie toho, aká je zelená a ekologická, bol by som trochu skeptický. Ja osobne si myslím, že na túto oblasť by sa firmy mali zamerať až vtedy, keď dobre fungujú, majú vyladené procesy, sú ziskové a riešenie tejto oblasti je už len takou čerešničkou na torte. Veľmi dôležité je tiež to, aby boli takéto iniciatívy realizované za vlastné peniaze, nie za požičané, to sa totiž nemusí páčiť všetkým akcionárom. Ak je niečo ale isté tak je to to, že pôjde o dlhodobý trend príklonu k zelenšiemu fungovaniu, avšak aj tu bude proste potrebné dobre filtrovať to, ktorá firma túto politiku realizuje rozumne a ktorá nie. História na trhoch nám už totiž veľakrát ukázala, že krátkodobý hype a trendy dokážu ceny akcií firiem do závratných výšok – marihuanové firmy, firmy zaoberajúce sa vodíkom atď., avšak veľa z nich, ak nezačali normálne fungovať, časom výrazne spadlo a od maximálnych úrovní sú doteraz veľmi veľmi ďaleko.V dlhodobom hľadisku by mal teda trh oddeliť kvalitné od nekvalitných firiem.
Ktoré sektory považujete sa oveľa lepšie ako spomínané firmy?
Ja osobne stále verím v dlhodobom hľadisku technologickému sektoru, sektoru spotrebného tovaru, polovodičom či finančnému sektoru. Všetky tieto sektory však zároveň môžu byť aj zelené, respektíve zelené môžu byť konkrétne firmy z daných sektorov, takže jedno prakticky nevylučuje druhé. Ak chce dnes investor posúdiť firmu z ESG hľadiska, na internete sa dopracuje k skóre za pár sekúnd, prípadne veľa firiem zverejňuje aj nejakú formu ESG stratégie alebo reporty, takže sa táto oblasť dá dnes posúdiť relatívne jednoducho a rýchlo. Určite by som bol ale opatrný pri firmách, ktorých väčšina marketingu stojí práve na tom, že sú zelené, v dnešnej dobe je to podľa mňa proste málo.
Výsledný článok si môžete prečítať tu: https://www.aktuality.sk/clanok/g04f2sb/bublina-na-zelenych-akciach-splasla-investori-by-nemali-mat-velke-ocakavania-z-tohto-sektora/
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.