Trhový vplyv prvých Trumpových rozhodnut

Počas prezidentskej kampane Donald Trump v rozhovore pre Fox News navrhol, že v prípade znovuzvolenia za prezidenta sa na jeden deň stane diktátorom. Odôvodnil to potrebou rýchlo podpísať niekoľko dôležitých výkonných dekrétov. Trump oznámil, že jeho prioritou bude uzavrieť hranice a sústrediť sa na bezpečnosť a hospodárstvo USA, čo zhrnul heslom "Drill baby, drill".

Zoznam Trumpových potenciálnych prvých rozhodnutí je dlhý a zahŕňa predovšetkým imigráciu, fungovanie štátu, medzinárodnú politiku a domáce záležitosti. Hovorí sa o 60 alebo dokonca 100 dekrétoch, čo naznačuje intenzívny začiatok prezidentského mandátu. Hoci rok 2017, a najmä jeho začiatok, môže do istej miery naznačiť, čo sa očakáva. Stojí za zmienku, že vtedajšie reformy, hoci boli medializované a pozitívne ovplyvňovali finančné trhy, nepriniesli veľkolepé hospodárske výsledky. Bude to tentoraz inak?

Hromadné deportácie?

Trump zdôraznil, že v histórii USA nikdy neexistoval program masových deportácií. V USA žije viac ako 11 miliónov nelegálnych prisťahovalcov, ale Trump sa pravdepodobne zameria na menej ako 10 % z nich, ktorí sa dostali do konfliktu so zákonom. Podľa posledných správ denníka Wall Street Journal Trump zvažuje zavedenie výnimočného stavu na hraniciach s Mexikom. Okrem možných deportácií Trump určite podpíše aj nariadenie, ktorým zintenzívni výstavbu múru na hranici s Mexikom a obmedzí prílev nových prisťahovalcov, čím im sťaží vstup do USA. Tieto rozhodnutia by mohli výrazne ovplyvniť výmenný kurz mexického pesa. Trump má tiež v úmysle obmedziť takzvané "občianstvo podľa narodenia", teda získanie občianstva deťmi prisťahovalcov narodených na území USA. Táto zmena však môže byť vzhľadom na ústavné ustanovenia ťažko realizovateľná. Pravdepodobné je aj obnovenie zákazu vstupu do USA pre občanov niektorých moslimských krajín (vrátane Sýrie, Líbye, Jemenu a Sudánu), ktorý bol zavedený v roku 2017 a zrušený prezidentom Bidenom.

Milosť pre stúpencov?

Trump opakovane nazval tých, ktorí boli zatknutí za útok na Kapitol 6. januára 2021, "politickými väzňami" a "vlastencami". Oznámil, že začne udeľovať milosti v prvých minútach po nástupe do funkcie. Oznámil tiež zásah proti svojim politickým oponentom. Hoci toto rozhodnutie nemá priamy význam pre finančné trhy, jeho prijatie v prvých hodinách jeho prezidentovania môže veľa napovedať o jeho štýle vládnutia počas nasledujúcich štyroch rokov.

Zachráni Trump TikTok a "oslobodí internet"?

V noci z 18. na 19. januára vstúpil v USA do platnosti zákon zakazujúci TikTok, populárnu sociálnu sieť z Číny. Trump oznámil, že jeho prvým rozhodnutím bude vydať výkonný príkaz, ktorým sa zákaz pozastaví na 90 dní. Objavili sa správy, že chce vypracovať riešenie na obnovenie činnosti TikToku, prípadne zavedením určitej formy kontroly USA nad aplikáciou. Zvažuje sa vytvorenie spoločného podniku, v ktorom by 50 % akcií vlastnila čínska spoločnosť ByteDance a 50 % americký subjekt. Takáto spoločnosť kótovaná na burze by mohla generovať značné zisky a je možné, že by prilákala záujem samotného Elona Muska, ktorý bol proti zákazu TikToku.

Veľa sa hovorí aj o vyhláške o slobode prejavu na internete. Trump v minulosti kritizoval platformy sociálnych médií za cenzúru obsahu a jeho predchádzajúca administratíva sa pokúšala zaviesť regulácie v tejto oblasti. Chýbajú však konkrétne oznámenia a očakávania týkajúce sa podoby tejto "slobody prejavu".

Masívne zníženie daní a zdanenie zahraničných príjmov

Prezident Trump chce nielen predĺžiť platnosť zákona Tax Cut and Jobs Act, ktorý znížil priame dane a zvýšil daňové úľavy, ale usiluje sa o ďalšie škrty. Hoci neexistujú žiadne konkrétne plány týkajúce sa daní z príjmov fyzických osôb, Trump plánuje pokračovať v znižovaní dane z príjmov právnických osôb. V roku 2017 znížil rekordne vysokú globálnu daň zo zisku právnických osôb z 35 % na 21 %. Teraz sa ju snaží znížiť na 15 %. Ako ukazuje príklad Írska, drastické zníženie dane by v konečnom dôsledku mohlo viesť k zvýšeniu štátnych príjmov v dôsledku návratu registrácie príjmov zahraničných pobočiek a registrácie nových spoločností. Teoreticky by sa však zníženie vzťahovalo len na spoločnosti vyrábajúce v USA. Trump chce tiež vytvoriť úrad, ktorý by vyberal dane zo ziskov amerických spoločností držaných v zahraničí. Tieto opatrenia si však vyžadujú súhlas Kongresu. Napriek tomu by samotné oznámenie a prísľuby mohli mať pozitívny vplyv na investorov na Wall Street, rovnako ako v roku 2017. Hoci samotný návrh zákona o znížení daní v USA bol vtedy predstavený až v novembri, index S&P 500 získal od januára do novembra 2017 14 %. A potom od podpisu zákona do konca januára, tesne pred krachom na Wall Street, získal index S&P 500 ďalších 10 %.

Hrozia nám masívne clá?

Jedným z bodov Trumpovej prezidentskej kampane bolo jeho oznámenie o zavedení vysokých ciel na krajiny, s ktorými USA najviac obchodujú. Trump oznámil 60 % clo na tovar z Číny, 25 % na tovar z Kanady a Mexika a 10 % na všetky ostatné zahraničné výrobky. Týmto krokom chcel primäť občanov, aby si vyberali americké výrobky, a prinútiť ostatné krajiny, aby podpísali obchodné dohody, ktoré sú pre USA výhodnejšie. Vysoké clá môžu zvýšiť rozpočtové príjmy, ale zároveň zasiahnu menej majetných občanov, pre ktorých budú základné výrobky drahšie. Hoci Trump má možnosť zaviesť clá prostredníctvom výkonných príkazov, rozsiahle opatrenia tohto typu sa na začiatku jeho prezidentovania zdajú byť nepravdepodobné. Oznámenie cieľov zameraných na konkrétne odvetvia môže Wall Street vnímať ako obozretnú obchodnú politiku. Trump chce pravdepodobne skôr vystrašiť, ako spôsobiť návrat vysokej inflácie.

Ropa za 100 dolárov za barel kvôli vojne na Ukrajine?

Trump chce prinútiť Rusko rokovať o Ukrajine. Nový americký minister financií Scott Bessent podporuje zavedenie nových prísnych sankcií voči Rusku na tento účel. Ak Putin nepodľahne tlaku, USA by mohli uvaliť sankcie na celý ruský ropný sektor - veľké spoločnosti ako Rosnefť a Lukoil a celú flotilu. Hoci viac ako 90 % ruskej ropy smeruje do Číny a Indie, sankcie USA by mohli viesť k vážnym problémom s vyrovnaním a dokonca aj s prepravou, ak by NATO kontrolovalo strategické námorné úžiny. To by mohlo viesť k zvýšeniu cien ropy aj nad 100 dolárov za barel. Na druhej strane by vstup Ruska do rokovaní mohol podnietiť USA k zmierneniu sankcií ako gesto dobrej vôle. Nedávne sankcie zavedené Bidenovou administratívou posunuli ceny ropy nad 80 USD za barel.

Ďalšie odstúpenie od Parížskej zmluvy

Trump je zástancom fosílnych palív a najmä nezávislosti USA od zahraničných dodávok. Trump má v úmysle odstúpiť od Parížskej zmluvy o obmedzení emisií oxidu uhličitého prostredníctvom výkonného nariadenia, čím zopakuje rozhodnutie z roku 2017. Trump chce obnoviť vydávanie povolení na nové vrty, zrušiť všetky zákazy vydané Bidenom a zaviesť podporu pre americké ťažobné spoločnosti. To je samozrejme dobrá správa pre spotrebiteľa, ktorý chce za galón benzínu zaplatiť čo najmenej. Skutočný vplyv takýchto rozhodnutí však bude dlhodobý, takže z krátkodobého hľadiska budú pre trh s ropou rozhodujúce otázky sankcií voči Rusku a vplyv na OPEC.

Otázky svetonázoru

Trump sľúbil svojim voličom riešenia problémov transrodových osôb. Okrem iného oznámil zákaz zmeny pohlavia u detí, zákaz súťaženia transrodových osôb v ženských športoch a zákaz vstupu transrodových regrútov do armády. Hoci tieto rozhodnutia nebudú mať priamy vplyv na trhy, v posledných mesiacoch vyvolali ostrú kritiku z liberálnych kruhov.

Dolár a kryptomeny

Donald Trump bude chcieť viesť popularizáciu kryptomien v USA. Nové orgány v SEC, CFTC a tiež zmeny medzi viceprezidentmi vo Fede by mohli viesť k neskoršiemu schváleniu Bitcoinu ako de facto rezervy. K tomu je však ešte dlhá cesta, ale Trump už pred nástupom do funkcie prezidenta využil vlnu špekulácií o popularizácii kryptomien. Memecoin $TRUMP dosiahol v jednom momente kapitalizáciu približne 15 miliárd dolárov a očakáva sa, že spoločnosti spojené s Trumpom držia 80 % ponuky tejto kryptomeny. Uvedenie tejto kryptomeny na trh tesne pred inauguráciou však vyvolalo značné etické kontroverzie.

Americký dolár si od volieb pripísal takmer 6 % a v súčasnosti nemá na celkovom menovom trhu konkurenciu. Trumpova politika môže dolár ovplyvniť dvoma spôsobmi, ale je nepravdepodobné, že by pripravované nariadenia mali na najdôležitejšiu svetovú menu veľký vplyv. Za zmienku stojí rok 2017, keď dolár v prvých mesiacoch Trumpovho prezidentovania veľmi prudko oslabil, hoci to súviselo aj so samotnou hospodárskou situáciou USA a ďalších významných krajín sveta.

Nastáva nová éra v politike USA?

Možný návrat Trumpa do prezidentského kresla by mohol nastoliť novú éru v politike USA, ktorá ovplyvní takmer všetky aspekty globálnej politiky. Trumpov plán je ambiciózny, ale mnohé prvky jeho stratégie musia do seba dokonale zapadnúť, aby sa nakoniec dosiahol jeho vytúžený cieľ, ktorým je obnovenie dominancie USA vo svete a blahobytu ich občanov. Trump chce v zahraničnej politike hrať tvrdú hru, ktorá by v prípade odporu medzinárodného spoločenstva mohla mať negatívny vplyv na hospodárstvo. Wall Street a investori sa na jeho politiku pozerajú s nádejou, najmä z fiškálneho hľadiska. Treba si však uvedomiť, že mnohé rozhodnutia si budú vyžadovať súhlas Kongresu, čo ani pri plnej moci republikánov nebude vždy jednoduché a rýchle. Trumpova politika v sebe nesie veľa neistoty, ale trhy na základe jeho predchádzajúceho funkčného obdobia v rokoch 2017 - 2021 vedia, čo od neho očakávať.

XTB Poľsko