Donald Trump oficiálne zaviedol 25 % clá na dovoz všetkých automobilov, ktoré neboli vyrobené v Spojených štátoch. Tieto clá sa budú uplatňovať navyše k akýmkoľvek už existujúcim clám. To znamená, že ak by sa Trump 2. apríla rozhodol uvaliť 20 % clá na Európsku úniu, celkové clá na automobily by dosiahli 45 %. Nové clá na automobily nadobudnú platnosť 3. apríla, čo zanecháva priestor na vyjednávanie. V rámci tohto opatrenia sú zahrnuté aj clá na dovoz prevodoviek, motorov, elektrických systémov a ďalších automobilových súčiastok, ktoré nadobudnú platnosť 3. mája. Nie je však zatiaľ jasné, či clá zasiahnu aj automobily vyrobené v Mexiku a Kanade, ktoré sú súčasťou dohody o voľnom obchode USMCA, keďže Trump nedávno odložil zavedenie ciel na tieto krajiny o mesiac.
Export automobilov a automobilových súčastí predstavuje významnú časť celkového dovozu, konkrétne približne 10 %. V minulom roku dosiahol objem dovozu automobilov a ľahkých nákladných automobilov do Spojených štátov 240 miliárd dolárov, čo predstavuje asi 0,81 % celkového HDP. Medzi najvýznamnejších importérov patrili Mexiko, ktoré doviezlo približne 3 milióny automobilov v hodnote 78 miliárd dolárov, Japonsko s 1,4 milióna automobilov za 40 miliárd dolárov a Južná Kórea, ktorá doviezla 1,5 milióna automobilov v hodnote 37 miliárd dolárov. Významnými dovozcami boli tiež Kanada a Nemecko. Slovensko sa na dovoze automobilov do Spojených štátov podieľalo približne 2,6 %, pričom sme doviezli 96 tisíc kusov automobilov v hodnote 6,25 miliárd dolárov.
Začnite investovať ešte dnes alebo vyskúšajte demo zdarma
Otvoriť účet Demo účet Stiahnuť mobilnú aplikáciu Stiahnuť mobilnú aplikáciuSpoločnosti s najvýraznejším podielom tržieb z importovaných áut v porovnaní s celkovými predajmi v Spojených štátoch, ako sú Volkswagen, Hyundai-Kia, Mercedes-Benz, Renault a BMW, čelia výzvam na akciovom trhu. Najvýraznejšie zasiahnutá bola spoločnosť Stellantis, ktorej akcie sa za posledné dva dni prepadli o 6,48 %. Podobné straty zaznamenali aj ďalšie automobilky: BMW zaznamenalo pokles o 5,81 %, Mercedes-Benz o 5,74 %, Volkswagen o 5 % a Ferrari o 4,68 %. Tieto údaje poukazujú na negatívny vplyv zavedenia ciel na akciové trhy a finančné výkony týchto automobilových gigantov.
Čo na to Slovenská ekonomika ?
Nedávna analýza Národnej banky Slovenska naznačuje, že potenciálne zavedenie ciel na Európsku úniu by malo vplyv na zníženie HDP Slovenska o 0,18 percentuálneho bodu (p.b.) v tomto roku a o 0,95 p.b. a 0,71 p.b. v nasledujúcich dvoch rokoch. To by kumulatívne znamenalo pokles ekonomického rastu až o 1,85 p.b. Takéto clá by tiež mohli znížiť zamestnanosť o 0,05 p.b. v tomto roku a o 0,29 p.b. a 0,21 p.b. v ďalších dvoch rokoch.
Zdroj: NBS - Ekonomický a menový vývoj jar 2025
Aj keď zatiaľ neboli zavedené clá celkovo na produkty z Európskej únie, export automobilov do Spojených štátov tvorí takmer celý slovenský export do tejto krajiny. Konkrétne 76,4 % celkového vývozu do USA predstavovali hotové automobily, ďalších 1,6 % tvorili automobilové súčiastky a 3,64 % vývoz pneumatík. Náš export do tejto krajiny je tak výrazne ovplyvnený a predstavuje približne hodnotu 6,5 mld. dolárov (6,03 mld. eur), teda 4,6 % Slovenského HDP.
Zatiaľ je však ťažké predpovedať reakciu amerického spotrebiteľa. Keďže Slovensko vyváža prevažne luxusnejšie automobily, citlivosť amerického spotrebiteľa na ceny môže byť v takýchto prípadoch nižšia. Avšak 25 % príplatok by mohol byť pre mnohých spotrebiteľov neakceptovateľný.
Reakcia Európskej únie a hlavných partnerov
Európska únia ostro zkritizovala tento krok a Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, vyhlásila, že bude brániť ekonomické záujmy bloku, pričom zároveň sa usiluje o diplomatické riešenie situácie. Podobné reakcie prichádzajú aj z Kanady, kde premiér vyjadril, že takéto clá predstavujú porušenie dohody o voľnom obchode. Japonsko zvažuje odvetné opatrenia, zatiaľ čo Južná Kórea prijíma núdzové opatrenia na podporu svojho automobilového priemyslu v reakcii na nové clá.
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.
