Obchodovanie emisií – Ako investovať do emisií CO2?

Krajiny a regióny na celom svete v súčasnosti vytvárajú systémy obchodovania s emisiami oxidu uhličitého ako spôsob stanovenia ceny emisií skleníkových plynov. Takéto systémy obchodovania s emisiami v súčasnosti fungujú v Európe, Severnej Amerike a niektorých častiach Ázie a uvažuje sa o ich prípadnom zavedení na celom svete.

Vzhľadom na to, že je ťažké dosiahnuť dohodu o opatreniach na zmiernenie zmeny klímy na medzinárodných rokovaniach, je zrejmé, že dynamika sa presunula z medzinárodnej úrovne na úroveň národných štátov a menších regiónov.

Obzvlášť silná dynamika je zrejmá v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách, kde sa diskutuje o nových systémoch obchodovania s emisiami alebo ktoré už boli zavedené v Číne, Indii, Južnej Kórei a dokonca aj v Brazílii. Na celom svete 39 národných jurisdikcií a 23 jurisdikcií na nižšej ako národnej úrovni už zaviedlo, alebo plánuje zaviesť nástroje na stanovenie cien uhlíka vrátane systémov obchodovania s emisiami a daní.

Najväčším svetovým trhom s emisiami uhlíka je Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS). V nasledujúcom článku si priblížime, čo je EU ETS a ako vyzerá obchodovanie s emisiami uhlíka. 

Čo je to EU ETS?

Systém obchodovania s emisiami Európskej únie, skrátene EU ETS, je nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov. Je prvým a doteraz najväčším systémom „cap-and-trade” na svete na znižovanie emisií CO2 do atmosféry. 

Tento systém je navrhnutý tak, aby pomohol Európskej únii splniť jej ciele v oblasti znižovania emisií CO2 prostredníctvom podpory znižovania emisií nákladovo efektívnym a ekonomicky účinným spôsobom pre podniky, štáty a iné hospodárske subjekty. EU ETS je jedným z nástrojov dekarbonizácie a boja proti pozorovaním a nepriaznivým klimatickým zmenám.

Hlavnými prvkami EU ETS sú emisný strop, t. j. maximálny limit emisií, a obchodovanie s emisnými kvótami EÚ (EUA). Strop zaručuje, že celkové emisie sa udržia na vopred stanovenej úrovni (nemôžu sa zvyšovať, kým platí strop). Zariadenia, na ktoré sa vzťahuje emisný strop, musia odovzdať emisné kvóty Európskej únie (EUA) za každú tonu ekvivalentu CO2 vypustenú do ovzdušia počas roka.

EUA sa prideľujú bezplatne alebo sa s nimi obchoduje formou aukcie. Systém obchodovania ponúka zahrnutým spoločnostiam flexibilitu, keďže si môžu vybrať, či podniknú kroky alebo nakúpia EUA v závislosti od ceny EUA, ktorá poskytuje možnosť obchodovania.

Týmto spôsobom sú tí, ktorí vypúšťajú CO2 a ktorých náklady na znižovanie emisií sú nižšie ako cena, motivovaní konať. Na druhej strane, tí, ktorí emitujú CO2 s vysokými nákladmi na znižovanie emisií, si môžu kúpiť emisné kvóty EUA a odložiť svoje vlastné opatrenia, čím splnia požiadavky Európskej únie na skleníkové plyny lacnejšie, než keby všetci emitenti mali rovnaké obmedzenia.

Na presné sledovanie emisných kvót EÚ musia účastníci EU ETS otvoriť osobitný účet v Európskej únii. Každý držiteľ takéhoto účtu môže nakupovať a predávať EUA bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahuje EU ETS alebo nie. Obchodovanie si nevyžaduje sprostredkovateľov a môžu ho vykonávať priamo kupujúci a predávajúci napríklad prostredníctvom organizovaných búrz. 

Analyzujeme a chápeme najnovšie trendy v ekonomike a preto poskytujeme pákové obchodovanie CFD na EUA na našej vlastnej platforme xStation.

Fit for 55

Sprísnenie celkového cieľa EÚ v oblasti emisií na -55 % v porovnaní s rokom 1990 v rámci Európskej zelenej dohody si vyžaduje sprísnenie súčasného cieľa EU ETS na rok 2030 na -43 % v porovnaní s rokom 2005. 

Komisia EÚ vo svojom balíku „Fit for 55” Navrhuje sprísnenie celkového cieľa na -61% do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2005).

Takýto reštriktívny cieľ EU ETS ďalej zvýši nedostatok EUA, a tým aj jeho ceny. Modelové štúdie odhadujú ceny uhlia na rok 2030 v rozmedzí 90-130 eur/CO2.

Komisia EÚ tiež navrhuje zahrnúť emisie z námornej dopravy do EU ETS. 

Európska komisia vo svojom balíku „Fit for 55“ navrhla úplne nový systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív v cestnej doprave a v budovách.

Tento systém bude fungovať nezávisle od systému EU ETS a očakáva sa, že začne fungovať v roku 2025, pričom emisný strop sa stanoví od roku 2026. Tento nový systém bude regulovať dodávateľov palív. 

Horný limit v novom systéme ETS sa bude každoročne znižovať, aby sa v roku 2030 dosiahlo zníženie emisií o 43 % v porovnaní s rokom 2005. 25 % príjmov z nového systému obchodovania pôjde do sociálneho klimatického fondu, kde sa má investovať do energetickej účinnosti budov, čistej dopravy a môže sa použiť aj na priamu pomoc domácnostiam, ktoré zápasia s vyššími nákladmi na benzín alebo vykurovanie.

Niektorí členovia EÚ sa obávajú, že úplné zavedenie programu Fit for 55 by mohlo viesť k zvýšeniu cien emisných kvót, leteniek, elektrickej energie, vykurovania (plyn, uhlie), palív (benzín, ropa) a dopravy. Zvýšenie cien v týchto odvetviach by mohlo ovplyvniť mnohé priemyselné odvetvia.

Meranie celkových emisií uhlíka nie vždy poskytuje najpresnejší obraz o podielu krajiny, ak sa neberie do úvahy počet obyvateľov.

Aj keď je Čína najväčším producentom emisií CO2, priemerný Američan je zodpovedný za produkciu viac ton CO2 na osobu v porovnaní s tonami na obyvateľa Číny.

Pozrite sa na najväčších emitentov CO2 na obyvateľa:

História EU ETS

Začiatky EU ETS siahajú do roku 1992, keď sa 180 krajín dohodlo, že zabránia nebezpečným úrovniam globálneho otepľovania spôsobeného človekom a podpísali Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC). V roku 1997 bol prijatý Kjótsky protokol, ktorý zaviedol dve zásady potrebné na vytvorenie EU ETS.

Protokol obsahoval absolútne kvantitatívne emisné ciele pre priemyselné krajiny a súbor tzv. flexibilných mechanizmov, ktoré umožňovali výmenu emisných kreditov medzi krajinami v rámci medzinárodného systému obchodovania s emisiami.

Niekoľko krajín zavádzalo vnútroštátne politiky znižovania emisií (napríklad podporu obnoviteľných zdrojov energie), ale iné krajiny čakali na zavedenie spoločných a koordinovaných politík a opatrení v celej EÚ. Európska komisia potom začala pracovať na návrhu systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý by sa zaoberal emisiami z kľúčových odvetví hospodárstva – energetiky a priemyslu.

Na základe týchto úvah bol systém EU ETS vytvorený ako jedno z kľúčových politických opatrení na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy stanovených Kjótskym protokolom. V súčasnosti zahŕňa 28 členských štátov a od roku 2008 aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

EU ETS je rozdelený na obchodovateľné periódy, z ktorých sú v súčasnosti stanovené štyri a ďalšie budú nasledovať.

2005 – 2007 

Európsky parlament prijal zákon ktorým sa zriaďuje EU ETS v októbri 2003. Prvá fáza EU ETS bola počiatočnou fázou, ktorej cieľom bolo otestovať systém. Členské štáty sa mohli slobodne rozhodnúť, koľko kvót Európskej únie (EUA) pridelia celkovo a každému zariadeniu na svojom území, a to vypracovaním národných alokačných plánov. Takmer všetky EUA boli pridelené bezplatne a vychádzali z historických emisií. V tejto fáze boli pokryté emisie CO2 zo zariadení na výrobu elektrickej energie a tepla, a tiež z energeticky náročných priemyselných odvetví, ako sú železiarsky, oceliarsky, cementársky priemysel, rafinéria ropy atď. Pokuta uložená podnikom za nedodržanie obmedzení bola 40 EUR za tonu CO2. 

V tejto počiatočnej fáze sa podarilo stanoviť cenu emisných kvót EÚ, voľné obchodovanie v rámci EÚ a infraštruktúru na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie skutočných emisií zo zahrnutých zariadení. ETS znížil približne 200 miliónov ton CO2 alebo 3 % celkových overených emisií pri nominálnych transakčných nákladoch. V prvom roku fungovania systému regulačné orgány dospeli k záveru, že spoločnostiam bolo pridelených príliš veľa emisných kvót EÚ, čo viedlo k nadmernej ponuke emisných kvót EÚ. Dôsledkom bol pokles ich ceny, ktorá nakoniec klesla na nulu.

2008 – 2012 

Toto obdobie priamo súviselo s predchádzajúcim obdobím záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. EÚ stanovila prísny emisný strop znížením celkového množstva emisných kvót EÚ o takmer 7 % v porovnaní s rokom 2005. Rozsah pôsobnosti bol zmenený tak, aby zahŕňal oxid dusný z výroby kyseliny dusičnej v členských krajinách. Od roku 2012 sa systém vzťahoval aj na lety v rámci krajín EU ETS. Až 10 % kvót mohli členské štáty namiesto bezplatného prideľovania predávať formou aukcie. Sankcie za nedodržanie predpisov sa zvýšili na 100 EUR za tonu CO2. Spoločnosti mohli využívať kredity z mechanizmu čistého rozvoja a spoločnej implementácie Kjótskeho protokolu, čo viedlo k tomu, že na trhu bolo celkovo takmer 1,5 miliardy ton kreditov ekvivalentných CO2. Cieľom tohto kroku bolo ponúknuť spoločnostiam nákladovo efektívne možnosti zmierňovania emisií a vďaka nemu sa systém EU ETS stal hlavnou hnacou silou medzinárodného trhu s emisiami. 

Hospodárska kríza v roku 2008 spôsobila, že spoločnosti v EÚ znížili svoje emisie, čo opäť viedlo k veľkému prebytku kvót EUA a cena opäť klesla z 30 EUR na menej ako 7 EUR.

2013 – 2020 

Európska komisia zrevidovala systém EU ETS na účely realizácie tretej fázy. Dôvodov na zmeny bolo viacero.

Pokles cien EUA v druhej fáze výrazne podkopal dôveryhodnosť EU ETS. Po druhé, EU ETS neviedol k výraznej transformácii alebo posunu smerom k odvetviam obnoviteľných zdrojov energie alebo nízkouhlíkovým technológiám v takom rozsahu, ako sa očakávalo. 

Systém sa ukázal ako nákladovo neefektívny a bol tiež niekoľkokrát predmetom podvodu. S cieľom odstrániť nedostatky systému zmeny zavedené v tejto fáze zahŕňajú najmä emisný strop uplatňovaný jednotne v celej EÚ, aby sa efektívnejšie dosiahol cieľ zníženia emisií skleníkových plynov. Limit sa znižuje o 1,74 % ročne, v roku 2020 sa vďaka nemu znížili emisie o 21 % v porovnaní s rokom 2005.

Hlavná metóda prideľovania sa zmenila na trhový predaj. Obchodné platformy pre EU ETS sú k dispozícii každej krajine, ktorá je súčasťou systému. Na proces aukcií dohliada nariadenie o aukciách v rámci EU ETS, aby sa zabezpečilo, že sa uskutočňujú transparentným a regulovaným spôsobom. V revidovanej smernici o EU ETS sa uvádza, že aukcie musia spĺňať kritériá, ako sú predvídateľnosť, nákladová efektívnosť a spravodlivý prístup k aukciám a súčasný prístup k relevantným informáciám pre všetky subjekty.

Bezplatné prideľovanie sa vzťahuje na priemyselné iné zariadenia, ako na výrobu elektriny na základe referenčných hodnôt (BM). Index BM určuje počet bezplatných kvót EUA na základe výroby (alebo vstupov) zariadenia. Pre každý výrobok existuje BM, napr. pre oceľ, cement a vápno. Táto úroveň sa bude každoročne znižovať. Priemyselné odvetvia, ktorým hrozí únik uhlíka, dostanú 100 % pridelených kvót počas celého obdobia obchodovania.

Hlavným problémom v poslednom obchodovacom období bol prebytok kvót EUA prenesený z rokov 2008 – 2012, čo viedlo k poklesu cien EUA. Z tohto dôvodu sa Európska únia rozhodla odložiť aukciu 900 miliónov EUA na koniec obchodovacieho obdobia (tzv. kontroversial backloading). Európska komisia navrhla zavedenie rezervy stability trhu v nasledujúcom obchodnom období, ktorá by mala vyrovnať ponuku a dopyt úpravou veľkosti aukcie.

Ako začať obchodovať CFD na emisie?

Obchodovanie emisií CO2 je k dispozícii v našej obchodnej platforme xStation a môžete začať uzatvorením transakcie CFD (contract for differences) na inštrumente EMISS s využitím pákového efektu.

Obchodovaním s emisných kontraktov môžete využiť volatilitu trhu a otvárať pozície počas veľmi rýchlych cenových pohybov. Pákový efekt je veľmi rizikový, ale môže znásobiť zisky intradenného obchodníka. Obchodovanie CFD na EMISS je určené aktívnym obchodníkom, ktorí majú radi riziko a volatilitu cien.

Vďaka pákovému efektu 1:5 budete na otvorenie pozície potrebovať len 20 % maržu. Napríklad použitím 1000 USD otvoríte kontrakt, ktorý má hodnotu 5 000 USD. Vzhľadom na vysokú úroveň rizika pákových inštrumentov CFD môže byť potenciálny výnos z pozície tiež vysoký, ale v dôsledku toho je možná aj vyššia potenciálna strata.

Ak sa chcete dozvedieť viac o CFD a finančnej páke, kliknite sem.

Obchodovaním kontraktov EMISS môžete využiť volatilitu trhu a otvárať pozície počas veľmi rýchlych cenových pohybov. Pákový efekt je vysoko rizikový a môže pri jeho využívaní dôjsť k stratám, naopak však môže aj znásobiť zisky denného obchodníka.

Obchodovanie s EMISS je špekulatívne a pre aktívnych obchodníkov sú dôležité len cenové výkyvy tohto inštrumentu. Tento typ kontraktu je finančná dohoda, ktorá vypláca rozdiel v zúčtovacej cene medzi otvorenou a uzavretou transakciou bez fyzického dodania obchodovaného inštrumentu. 

Online obchodovanie vám umožňuje obchodovať EMISS bez toho, aby ste museli opustiť svoj domov, s nulovými províziami a nízkymi spreadmi. Aj vďaka likvidite trhu EMISS môžete kedykoľvek, keď je trh otvorený, uzavrieť svoju pozíciu jedným kliknutím myši. Preto má online obchodovanie s kontraktmi EMISS toľko výhod a v súčasnosti je čoraz populárnejšie. 

Jediné poplatky, ktoré vám v tomto prípade vznikajú, sú spread (rozdiel medzi nákupnou cenou ASK a predajnou cenou BID) a swapové body. Spread je veľmi malý a stojí centy v závislosti od veľkosti pozície. Swapové body sú náklady, ktoré brokerovi vznikajú pri financovaní pozícií s pákovým efektom; swapy sa účtujú denne k otvorenej pozícii na nástroji EMISS.

Najlepší čas začať obchodovať

Oxid uhličitý, často označovaný skratkou CO2, je bezfarebný skleníkový plyn, ktorý vzniká pri spaľovaní fosílnych palív. Podľa americkej Národnej asociácie pre oceány a atmosféru je oxid uhličitý prirodzenou a dôležitou súčasťou atmosféry, no jeho úroveň je dnes vyššia ako kedykoľvek za posledných 800 000 rokov. 
Zvýšené emisie CO2 zachytávajú teplo v atmosfére, čím zvyšujú priemernú teplotu Zeme a spôsobujú extrémne, v minulosti zriedkavé výkyvy počasia a veľmi rýchlu, nebezpečnú zmenu klímy, ktorá môže viesť ku katastrofám, ale aj k hladomoru alebo zničeniu úrody.

Očakávalo sa, že celosvetové obmedzenie dopravy a pohybu ľudí spôsobené pandémiou COVID-19 výrazne zníži globálne emisie CO2, ale tie klesli len o niekoľko percent a opäť rastú napriek dekarbonizácii, obmedzeniam ekologických politík a výlukám v niektorých častiach sveta.

Zníženie emisií skleníkových plynov o polovicu do roku 2030 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 sú dva ciele, na ktoré sa v súčasnosti zameriava politika Európskej únie. Dekarbonizácia je jedným z najdôležitejších klimatických cieľov EÚ a sveta. Plánuje sa tiež urýchliť mechanizmus úpravy limitov emisií uhlíka, na čo je potrebné, aby sa veľkí emitenti podieľali na uhlíkových kvótach.

Zmena klímy a boj proti energetickej neistote sú otázky, o ktorých sa v Európe diskutuje.

Inštitúcie EÚ rokujú o programe Fit for 55 a o Európskej dohode o ekologickej energii. Informácie o možných výpadkoch a nedostatočnej energetickej bezpečnosti spôsobujú, že fosílne palivá, ako napríklad uhlie, sú napriek odporúčaniam EÚ stále veľmi populárne, čo zvyšuje ceny EMISS.

Európska komisia sa v konečnom dôsledku bude snažiť nahradiť fosílne palivá podporou dreva v stavebníctve a výroby elektriny pomocou bioenergie. Prírodné riešenia však nemožno rozširovať donekonečna a EÚ bude chcieť ovplyvniť znižovanie emisií CO2 aj novými technológiami.

Hoci sú tieto technologické riešenia ešte veľmi mladé a potrebujú čas, sú napriek tomu sľubné – odstraňovanie CO2 je potom udržateľné.

Do roku 2030 by sa malo v EÚ každoročne odstrániť z atmosféry 5 miliónov ton CO2 a trvalo uskladniť pomocou moderných technologických riešení. Ďalším spôsobom znižovania emisií je premena CO2 z odpadového produktu na zdroj a jeho využitie ako suroviny na výrobu chemikálií, plastov alebo palív, napr. výroba metanolu z CO2 môže začať cestu k ekologickým plastom.

Podľa stratégie EÚ by do roku 2030 malo aspoň 20 % uhlíka používaného v chemickom a plastovom priemysle pochádzať z nefosílnych zdrojov.

Teraz, v čase energetickej krízy, však môže mať Komisia problém presadiť všetky ustanovenia a zároveň zachovať energetický sektor každého členského štátu. Podľa analytikov by cena uhlia v Európe mohla do konca roka 2022 dosiahnuť až 113 USD za tonu po tom, ako od začiatku novembra vzrástla o takmer 50 %. Energetická kríza, rastúce ceny plynu a blížiace sa ukončenie platnosti opcií by mohli spôsobiť, že emisie uhlíka budú ešte vyššie ako teraz.

Systém obchodovania s emisiami (ETS), ktorý od výrobcov, energetických spoločností a leteckých spoločností vyžaduje, aby platili za každú tonu oxidu uhličitého, ktorú vypustia, je ústredným prvkom úsilia Európskej únie o zníženie emisií skleníkových plynov.

Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters sprostredkovali, že systém vyžaduje ceny približne 100 USD za tonu, aby povzbudil spoločnosti k prechodu na čistejšie palivá a technológie s cieľom znížiť emisie v súlade s cieľmi Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 a Kjótskeho protokolu. Ekologické riešenia sú stále relatívne drahé a pre mnohé spoločnosti je ich využívanie hlavnou prekážkou optimalizácie zisku. 

Uhoľné elektrárne musia kupovať viac povolení na emisie oxidu uhličitého, aby sa zohľadnili ich veľmi vysoké emisie. Čím viac „špinavých” palív (napr. uhlie) sa používa, tým vyššie ceny EMISS môžu investori očakávať.

Kontrakty na plyn rástli v dôsledku prognóz studenej zimy, údržby hlavnej plynárenskej infraštruktúry a napätia medzi Ruskom ťažiacim plyn a západnými krajinami a USA.

Spojené kráľovstvo spustilo svoj vlastný národný systém obchodovania s emisiami v roku 2021 po tom, ako po brexite opustilo systém Európskej únie, kde sa uhlie obchoduje tesne pod úrovňou ocenenia EÚ. Britský ETS má mechanizmus na obmedzenie nákladov, ktorý umožňuje britským regulačným orgánom zasahovať do domácich cien. Podľa investorov by kroky Británie mohli podnietiť európske krajiny, aby vyzvali EÚ na prijatie podobných krokov.

Na záver možno konštatovať, že nadchádzajúce roky sa javia ako skvelý čas na aktívne obchodovanie s emisnými kontraktmi EUA vzhľadom na vysokú volatilitu cien, mimoriadnu likviditu tohto inštrumentu a množstvo politických udalostí, rozhodnutí a v súčasnosti diskutovaných energetických problémov v rámci Európskej únie.

Vďaka pravidelným informáciám a energetickej kríze si môžu investori vytvoriť vlastný názor na ceny kontraktov CO2 a realizovať svoje investičné stratégie.

Kontrakty na emisie oxidu uhličitého sú rizikovým nástrojom s vysokou volatilitou cien a investori, ktorí majú záujem o obchodovanie s nimi, by mali sledovať najnovšie správy o klimatickej a energetickej politike EÚ, aby mohli prispôsobiť svoje pozície nadchádzajúcim trhovým udalostiam. Naša ponuka vzhľadom na volatilitu a popularitu CO2 umožňuje aj aktívnym obchodníkom, ktorí nemajú záujem čítať správy, obchodovať na základe price action založenej na základe technickej analýzy, ktoré poskytujeme v našej obchodnej platforme, alebo hľadať dočasné cenové výhody na otvorenie pozícií.

Obchodné hodiny EMISS

A čo obchodné hodiny systému EMISS? Tieto informácie sú dôležité najmä pre denných obchodníkov. Obchodovanie s emisiami je k dispozícii 5 dní v týždni od pondelka do piatku od 8:05 do 18:00. Obchodovanie emisií CO2 nie je na našej platforme dostupné počas víkendov. Spotová cena EMISS je statická, keď je trh zatvorený. Vo všetkých ostatných časoch ceny neustále kolíšu.

Samozrejme, najlepšie je obchodovať emisie CO2 v období veľmi vysokej likvidity, keď je volatilita trhu vyššia. 

Keď je na trhu vysoký obrat a zvyšuje sa objem obchodovania, zvyšuje sa aj volatilita. Tú môže ovplyvniť zverejnenie dôležitých správ týkajúcich sa klímy, informácie z tlače alebo dokonca fámy týkajúce sa zmien v obmedzeniach emisií CO2.